
“Iha loron ida ne’e ami iha ai-laran ami nunka hein katak loron konsulta populár ne’e mosu, tanba ami mós hanesan iha preparativu ba longu prazu, funu ita seidauk hatene katak hotu iha tinan 1999. Tanba ne’e, ha’u sai atu kria kondisaun hodi kontinua nafatin ita nia luta, ha’u nia servisu remata de’it iha 5 de Maio, 1999, la kontinua loron 5 de Maio, 1999 fó ona esperansa Organizasaun Nasaun Unidas (ONU) organiza referéndum”, Deputadu bankada FRETILIN ne’e ba jornalista sira iha Parlamentu Nasionál (PN), Kinta (27-08-2020).
Somotxo subliña, kona-bá atu halo komemorasaun loron 30 de Agosto ou loron konsulta popular, ne’e depende kondisaun ho orsamentu duodesimu, la’ós atu halo festa boot.
Governu no povu tomak tenke lembra loron konsulta populár ne’e, tanba loron ida ne’e mak fó naroman boot ba Timor-Leste, no liu husi loron refere mak ohin loron Timor-Leste sai nasaun soberanu.
Iha altura ne’ebá (30 de Agosto, 1999) Timor-Oan sira hasoru situasaun krítiku teb-tebes, tanba Timor-Oan sira vota ba opsaun rua hanesan, simu proposta autonómia espesiál hodi nafatin ho Indonézia ka la simu proposta ne’e hodi lori Timor-Leste ba independénsia.
Maibé iha loron 4, fulan Setembru, tinan 1999, Organizasaun Nasaun Unidas (ONU) fó sai rezultadu referéndu katak, Timor-Oan 344.580 mak rejeita proposta autonómia espesiál husi Indonézia ka hakarak ukun-an ou hili independénsia. Ety
