Oan mane saudozu ‘Mau-Lelo’ agradese PR Lú Olo

Rui Carapinha, oan mane husi Saudozu, Jorge Tomás Godinho Carapinha ‘Mau-Lelo’, Sesta(07/02/2020), hato’o agradesimentu ba Prezidente Repúblika (PR), Francisco Guterres Lú Olo, iha Palásiu Prezidensiál, Bairu Pite, tamba dokumentu ne’ebé atu lori hikas ruin husi saudozu ‘Mau-Lelo’ nian rezolvidu.
Prosesu ne’e, liu husi, Kooperasaun no apoiu Estadu Timor-Leste nian, ba família iha prosesu trata dokumentus to’o data transladasaun nian.
“Ha’u mai atu agradese ba Presidente Repúblika ba buat hotu ne’ebé halo ona ba ami nia pai, laiha buat barak, no lifuan barak atu koalia, agradese tebes ba Timor-oan tomak, ba komitiva no ba sira ne’ebé ajuda ha’u iha ne’e laiha buat barak mak atu koalia, família tomak agora dadaun di’ak hela, laiha buat ida mak espesial só agradese deit ba buat hotu”, agradese, Rui Carapinha, ne’ebé hato’o iha Palasio Prezidensial, Sesta (07/02/2020).
Rui Carapinha, hatutan katak, prezensa iha ne’e atu haree no konfirma dokumentu kona-ba prosesso transladasaun ba saudozu ‘Mau-Lelo nia ruin, no hetan konfirmasaun katak, buat hotu rezolve ona, tamba ne’e familia saudozu ‘Mau-Lelo, agradese ba Xefe Estadu ba apoio tomak ne’ebé mak família hetan.
Biografia badak husi, Saudozo Jorge Tomás Godinho Carapinha ‘Mau-Lelo’ nu’udar funsionáriu husi Portugál, ne’ebé servisu iha repartisaun koreiu, telegrafus no telephone, ikus mai transfere ba Obras Públika nu’udar deseñadór no enjeñeiru, iha 1970, Carapinha simu kna’ar foun nu’udar profisór iha Escola Técnica Profisór Silva Cunha.
Mau-Lelo kontribui ba formasaun polítika iha União Nacional dos Estudantes Timores (UNETIM) hodi ejize demokratizasaun sistema edukasaun. Nu’udar profisór nia dudu estudante Timoroan sira atu tama iha UNETIM hala’o polítika, Funu sivíl ne’ebé akontese, Mau-Lelo hili hamutuk ho FRETILIN hasoru UDT. Ho ninia envolvimentu polítika desde 1974, UDT iha “golpe” kaer Mau-Lelo hamutuk ho Vicente Reis ‘Sahe’ hodi kastigu iha Palapasu, Díli.
Iha okupasaun Indonézia, loron-7 fulan-dezembru 1975, Saudozu Carapinha, Forsas invazores sira kaptura nian no sai prezu. Durante iha prizaun, simu torturas oioin hosi forsas indonézia maibé soldadu invazór sira la konsege óho no lori nia ba prizaun edifísiu Tropical, agora Ótel Plaza. Hafoin liu tiha loron hirak nia laran, lori fali saudozu ba Komarka Balide.
Iha Komarka Balide nia hetan torturas oi-oin hosi soldadu invazór sira, halo interrogatoriu oioin iha edifísiu Shan Thai Ho, agora Western Union, ne’ebé halo nia hetan sofrimentu fíziku grave tebes to’o nia mate iha 1981 no hakoi iha Simitériu Santa Cruz, Díli.Cin
Add to Comments Here!!!!